Bohyňa

Verím, že my ľudia sme spojení jednou neviditeľnou niťou. Spája nás DNA, spája nás kultúra a spája nás oblasť, v ktorej sme sa narodili. Ľudia v našej dávnej minulosti boli tiež spojení a možno viac ako sme my teraz. Chlapci si vyberali nevesty len z vlastnej dediny a ak by náhodou bola z dediny druhej, celý jej rod musel byť preverený. Každý každého poznal, všetci vedeli všetko. A báli sa nielen o svoju spoločenskú povesť, báli sa aj bohov, ktorí im vládli. Uctievali ich, prosili a dávali im obete. Vedeli, že pri každej jednej činnosti sa niekto na nich z hora pozerá. Keby sa niečím previnili, dostali by trest. Pre našich predkov boli bohovia ochrancovia, pomáhali im keď bolo sucho, pomáhali im aby sa zima skončila, pomáhali im pri pôrode a dozerali na harmóniu v rodine. Možno práve táto viera, že je nad nami niekto, na koho sa môžeme vždy spoľahnúť, chýba v tejto spoločnosti. Je nás tu veľa a predsa sme sami.

Naše dejiny, náš slovanský panteón a symbolika ma vždy fascinovali. Keď som zbadala v knihe 100 ročnú trnavskú výšivku, zostala som prekvapená. Výšivku takto vytrhnutú z kontextu, na jednej stránke bez textu a v hlave sa mi začal tvoriť unikátny príbeh. Príbeh hľadania dávno zabudnutých bohýň, ich úžasných vlastností a schopností. Študovala som každú jednu bohyňu. Kde sa stratili?

Nakoniec som ich našla v nás. Žijú v každej jednej z nás. Pretože v každej jednej z nás je niečo božské, vieme tvoriť presne ako bohyne. Vieme tvoriť deti, vieme vytvárať nádhernú hudbu, vieme tvoriť šperky, hľadať lieky na rakovinu, posúvať hranice nemožného, vieme byť inšpiratívnymi osobnosťami pre svoje okolie. Toto všetko sú dôkazy, že my samé sme žijúcimi bohyňami...

Inšpirácia

Po predošlých kolekciách som mala potrebu nájsť vzor, ktorý by mi dal oveľa väčšiu slobodu na tvorbu. Hľadala som niečo nekonkrétne a predsa len zaujímavé. Doma mám zbierku starých kníh z antikvariátu s výšivkami a krojmi, ktoré si pravidelne listujem, aby som neustále napĺňala svoje podvedomie. Natrafila som na výšivku na čepci z trnavského regiónu. O výšivkách z trnavského regiónu som vedela veľa, boli veľmi zložité a honosné. Je to jediný región, ktorý používal na výšivkách zlatú niť, tí chudobnejší ju nahrádzali hodvábnou niťou. Bol to bohatý región, pretože obyvatelia mali k dispozícii rozsiahle, veľmi úrodné role s dobrým podnebím. Takže sa poľnohospodárstvu darilo a obyvatelia tohto regiónu si mohli dovoliť kúpiť rôzne nite a to dokonca až zlaté. Keď som zbadala túto výšivku, bola som ňou očarená. Okamžite som v nej videla štylizované kvety a mušle. A mne ako obdivovateľke umenia, keď niekto povie mušľa, tak sa mi okamžite v hlave vynorí obraz „Zrodenie venuše“ od Botticelliho. A od Botticelliho venuše to bol pre mňa už len malý krok.

Čo tak vytvoriť šperky pre naše slovanské bohyne? Zlaté, honosné a predsa len nositeľné ženami na každý deň. Vytvoriť šperky pre vás, pre bohyne 21.storočia.

Ukážky z kroja trnavskej výšivky. Kroje boli vyšívané zlatou, alebo hodvábnou niťou.

Slovanské bohyne

Informácií o slovanských bohyniach je málo, fakty sa často prekrývajú s fikciou. Mená sa prelínajú a ani samotní etnológovia s určitosťou nevedia povedať, ako presne slovanský panteón vyzeral. Vplyv na našu prastarú vieru pochádzal z rôznych krajín a častokrát sú vlastnosti, alebo mená, takmer totožné s gréckymi či škandinávskymi bohmi. Informácií nebolo veľa a ani nie málo na to, aby sa mi nepodarilo vizualizovať aspoň 3 zo známych bohýň, Mokošu, Morenu a Ladu.

BOHYŇA - MOKOŠA

Mokoša je slovanská bohyňa, Podľa niektorých zdrojov je blízka Matke Zemi, ktorej pravdepodobne slúži. Podľa iných zdrojov je však ona sama považovaná za Matku Zem. Je pokladaná za bohyňu MATKU a osudu. Preto mala nespochybniteľne dôležitú úlohu v životoch našich predkov. V jej rukách bol osud úrody a budúcich potomokov a ich matiek. Mokoša je spojaná s vlahou, vlhkom, ale aj temnotou a nocou. Niektorí ľudia ju spájajú aj s podsvetím, veštbami a tajomstvami. Ako Matka všetkých matiek stráži pôrody a ochraňuje pri nich ženy a ich potomkov. Keď si naši predkovia predstavovali Mokošu, bola pre nich stelestnením ženskosti a mala všetky zmyselné atribúty ako napríklad postavu veľkými prsiami, krivkami a s necudne rozpusenými vlasmi. Pretože v dobe našich predkov bolo hriechom nosiť vlasy rozpustené a nezapletené do vrkočov.

Mokoša je ochrankyňou stád a oviec, je ich patrókou. Ľudia ju spájali s ovčou vlnou a verili, že ak ovca záhadne stratila „vlasy“ bolo to preto, že ju navštívila Mokoša a ostrihala jej ich. Je považovaná aj za bohyňu pradenia a ženských prác. jej symbolom je vreteno, ktoré bolo vždy považované za symbol osudu.

Meno bohynne Mokoše ja zložené z dvoch slov, mok je chápaný vo význame plodnosti zeme (vlhkosť) a slovo, resp. koreň slova kš/koš sa spája so zrnom a snopmi.

Po príchode kresťanstva Mokošu nahradila sv. Paraskeva ochrankyňa polí, dobytka, úrodnosti ale jej funkciu ochrankyne prevzala aj Panna Mária.

BOHYŇA – MORENA

Morena je všeobecne považovaná za slovanskú bohyňu smrti a spájaná s prebúdzaním prírody, preto je tiež považovaná aj za bohyňu žatvy. Mnohé slovanské národy si až dodnes zachovali zvyk vynášania slamenej bábky na koniec obce, ktorá zosobňuje Morenu a tam ju spália, alebo utopia. Tento tradičný rituál sa zväčša vykonáva na smrtnú nedeľu a mal za úlohu prebudiť prírodu a začať jej regeneráciu a zabezpečiť úrodnosť. Preto je Morena považovaná aj za bohyňu poľnohospodárstva čo podporuje aj slama z ktorej bola figurína Moreny vytvorená. Je pravdepodobné, že táto figurína zosobňovala starú ženu, na sklonku života a jej rituálna obeta upálením, alebo utopením (oba úkony mali rovnakú, očistnú funkciu) ukončovala jej život a teda i koniec zimy. Vynášanie Moreny malo ľudí chrániť pred náhlou smrťou. Smrti v dôsledku dlhovekosti, ktorá bola prirodzená sa nedalo vyhnúť ani pre ňou nijak chrániť.

Meno bohyne Moreny má indoeurópsky koreň slova mer- znamená smrť a je rozšírený ako koreň slova proto-indo-európskych jazykoch. Objavuje sa tiež v gréčtine a latinčine.

Tento rok bude smrtná nedeľa 29. marca 2020.
„Muriena, Muriena, kde si prebývala?
Na tom vyšnom konci, v murovanom domci...“

BOHYŇA - LADA

Slovanská bohyňa Lada je nami vybratou vizuálne najmladšou bohyňou, ale nevládla sama. Naši predkovia ju označovali za bohyňu krásy, súladu a harmónie, ale tiež plodnosti a manželstva. Je vnímaná nielen ako matka živých tvorov, ale aj ako ochrankyňa všetkého života. Lada je spájaná so slnkom, ako jeho spoluvládkyňa. Slnko rovnako ako gréckom, či egyptskom panteóne bolo jedno z navyšších božstiev a malo dôležitý vplyv na úrodu, počasie a striedanie ročných období. Ladyn mužským náprotivkom bol Lado, s ktorým tvoria jeden zo štvoritého aspektu božstva plodnosti každý má mužskú aj ženskú podobu. Ich mená Lada a Lado sa vyskytujú v piesňach, ktoré ženy spievajú pri siatí obilia a počas svadobných obradov. Títo bohovia ochraňovali manželstvá a rodiny našich predkov, keďže naši predkovia si intenzívne uvedomovali dôležitosť súdržnosti a harmónie v rodine.

Meno bohyne Lada je odvodené od slova ruského slova lad, ktoré znamená súlad, jednotu, harmóniu. V lýcijskom jazyku lada znamená žena.

Moje Bohyne, tváre kolekcie Bohyňa

Pri téme bohýň som nechcela zostať zakotvená v dávnej minulosti. Chcela som nájsť bohyne 21.storočia. Preto sa tvárami kolekcie „Bohyňa“ stali tieto božské dámy. Každá jedna z nich je výnimočná a pri tom všetky majú niečo spoločné. Lásku, silu, odhodlanosť, vnútornú krásu, skromnosť a pokoru. Odkedy som ich stretla, sú mojimi spriaznenými dušami a verím, že prostredníctvom rozhovoru, ktorý som s každou z nich spravila, sa aspoň na chvíľu stanú aj Vašimi spriaznenými dušami a možno aj inšpiráciou: Pretože mňa tieto ženy naplnili neskutočnou inšpiráciou. Predstavujem vám naše prvé bohyne, postupne ich budeme doplňovať.

Magdaléna Rovňáková

Milina Hučková

Klaudia Kyselicová

Monika Gullerová

Martina Dubovcová

Lucia Gažová

Kolekcia šperkov „BOHYŇA“

Tweet