Cookie Consent by Free Privacy Policy Generator

Doctor Artis Magdaléna Rovňáková

65 rokov

Mama 2 detí, babička 4 vnúčat, dirigentka Bratislavského chlapčenského zboru a zakladateľka a riaditeľka Súkromnej umeleckej školy

 

Zakladateľka, dirigentka a manažérka Bratislavského chlapčenského zboru stojí na čele telesa od jeho vzniku v r.1982. Bratislavský chlapčenský zbor priviedla na významné domáce a zahraničné pódiá (Koncertná sieň Slovenskej filharmónie, Konzerthaus vo Viedni, Carnegie Hall v New Yorku, Veľká sála Konzervatória v Moskve, George Weston Hall v Toronte a ďalšie). Dirigovala stovky acapella koncertov v katedrálach európskych metropolí. Speváčikov pripravila pre špičkové umelecké produkcie. Z najzávažnejších – Pendereckého Credo (dirigoval K. Penderecký), Mahlerova 3. a 8. symfónia pre Konzerthaus Viedeň (B. de Billy, F. Luisi, I. Fischer), Honeggerova Jana z Arcu či Beliozove Te Deum (O. Lenárd), Oratórium Terezín na svetovú premiéru v Toronte a reprízy v Európe, Izraeli a USA (K. Trevor) a mnohé ďalšie. Deväť rokov pripravovala chlapcov pre účinkovanie vo Viedenskej štátnej opere. Dvadsať rokov spolupracuje s operou SND, pre ktorú naštudovala detské party v operách G. Pucciniho, J. Masseneta, R. Leoncavalla, G. Bizeta, H. Wolfa-Ferrariho a i. Pripravila chlapcov na veľké turné s operou SND v Japonsku. V roku 1995 zaznamenala s Bratislavským chlapčenským zborom víťazstvo na Medzinárodnej zborovej súťaži v USA – Des Moines. V r.2008 získalo teleso prvenstvo a Grand Prix na Medzinárodnej hudobnej súťaži v Moskve a v r.2014 absolútne víťazstvo na Medzinárodnom zborovom festivale v talianskom Lecco. V r.2015 pripravila mladších spevákov na letný operný festival v St. Margarethen (Rakúsko).

Vašim rodným mestom sú Gbely. Aké ste mali detstvo? Čím ste chceli byť ako dieťa?

Detstvo na Záhorí v Gbeloch bolo krásne. Moja najintenzívnejšia spomienka je, ako sedím pod klavírom – mali sme doma krídlo – a počúvam, ako krásne hrá moja staršia sestra. Od malička som chcela byť klaviristkou.

„Moja najintenzívnejšia spomienka je, ako sedím pod klavírom – mali sme doma krídlo – a počúvam, ako krásne hrá moja staršia sestra. “

Pochádzate z umeleckého rodinného prostredia?

Mamička bola učiteľka, ale nehrala na nástroj. Otecko mi dával prvé hodiny klavírnej hry a pomáhal mi zvládať „klavírnu abecedu“. Vzorom mi však boli najmä starší súrodenci, sestra a brat hrávali Straussove valčíky a ja som im závidela, ako im to krásne ide. Bola to silná motivácia.

Po skončení základnej školy ste išli na konzervatórium. Aké boli pre Vás roky na konzervatóriu v Bratislave?

Na tie roky veľmi rada spomínam. V Bratislave som sa ocitla ako 14 ročná, všetko bolo fascinujúce. Ako študenti hudby sme mali voľný vstup na koncerty do Reduty aj do opery SND a ja som sa takmer každý večer nechala fascinovať úžasnou hudbou. Všetko bolo nové a zaujímavé. Hodiny klavírnej hry u pani profesorky Masarykovej boli spočiatku veľmi náročné a niekedy som už o siedmej hodine ráno stála pred budovou školy a čakala, kým vrátnik otvorí, aby som mohla študovať nové skladby. Čoskoro sme si s pani profesorkou veľmi porozumeli a s láskou na ňu spomínam.

„Ľudové piesne som spievala odmalička, vyhrávala som súťaže a „cestička“ do Lúčnice a neskôr SĽUK-u sa mi videla prirodzená. “

Po skončení konzervatória ste sa dostali aj do zboru Lúčnice, neskôr ste pôsobili aj v SĽUK-u. Aký je Váš vzťah k folklóru? Aká je Vaša najobľúbenejšia folklórna pieseň?

Ľudové piesne som spievala odmalička, vyhrávala som súťaže a „cestička“ do Lúčnice a neskôr SĽUK-u sa mi videla prirodzená. Najobľúbenejšia pieseň je záhorácka, ktorú teraz spievame s mojím chlapčenským zborom – Macejko. Publikum ju vždy ocení úžasným potleskom.

Na VŠMU ste začali študovať zborové dirigovanie. Ako ste sa dostali ako klaviristka práve k takémuto odboru?

Bola to milá náhoda. Inštrumentalisti, teda aj klaviristi, majú v posledných dvoch ročníkoch štúdia predmet „dirigovanie“. Profesor tohto predmetu dával cez prázdniny dirigentské kurzy a potreboval korepetítorku – klaviristku. Tak som sa ocitla medzi dirigentami a bola som uchvátená. Vtedy začal môj „dirigentský sen“.

Je svet dirigentov výsostne mužským svetom alebo v ňom majú rovnocenné zastúpenie ženy?

Medzi zbormajstrami sú dominantne muži, ale nájdu sa aj úspešné ženy. Na festivaloch a súťažiach stretávame najmä mužov. Musím úprimne povedať, že nebývajú úplne priateľskí. Ale keď počujú spievať našich chlapcov, obvykle sa začnú zaujímať o našu zborovú školu, repertoár a systém práce. Mimoriadne ma to teší.

Pociťujete to, že ste ženou vo vašom odbore ako výhodu, alebo naopak nevýhodu?

Nie je to výhoda ani nevýhoda. Výhodou každého umelca sú jeho vedomosti a schopnosti a na tom neustále pracujem.

„Medzi zbormajstrami sú dominantne muži, ale nájdu sa aj úspešné ženy. Na festivaloch a súťažiach stretávame najmä mužov. Musím úprimne povedať, že nebývajú úplne priateľskí. “

V roku 1982 ste založili Bratislavský chlapčenský zbor, aká je práca s mladými chlapcami? Majú vo Vás rešpekt, alebo máte skôr priateľský vzťah?

S chlapcami sa mi pracuje vynikajúco. Systém práce vyžaduje, aby som sa na každú lekciu dobre pripravila, aby som vedela, čo od chlapcov môžem očakávať, a aby sme sa rýchlo dopracovali k cieľu, teda takej interpretácii, ktorá sa nám spoločne bude páčiť a bude úspešná. Ak to situácia vyžaduje, som prísna, ak je na to príležitosť, často sa smejeme a snažím sa, aby chlapci vnímali naše spoločné štúdium ako zaujímavú zábavu. Na našich zborových skúškach sme viacerí – môj syn a zároveň kolega Gabriel, skvelý dirigent, hlasové pedagogičky, klaviristka. Všetci vedieme chlapcov k „muzicírovaniu“ a k tomu, aby energiu a zážitok z hudby vedeli preniesť na poslucháčov. Nie je to jednoduché.

Ako je to v súčasnosti? Hlásia sa k vám mladé talenty? Alebo ich musíte hľadať? Keby sme mali doma malého speváčika, kam ho môžeme prísť zapísať?

Talentíky ku nám privedú rodičia a nachádzame ich aj počas náborov na školách. Informácie o termínoch konkurzov prinášame na našom webe www.bchz.sk alebo facebook.com/boyschoir.

Býva to pravidelne v druhej polovici júna, aby sme pre nový školský rok a novú koncertnú sezónu získali šikovných speváčikov.

Máte rodinu a deti? Čomu sa venujú?

Mám dve dospelé deti, ktoré už majú svoje deti. Teším sa zo štyroch vnúčatiek a pravdaže dúfam, že niekto „zabrúsi“ aj do chlapčenského zboru. Všetci sú ešte maličkí.

Môj syn Gabriel vyštudoval dirigovanie orchestra na JAMU v Brne, kde aj pedagogicky pôsobí. Zároveň je mojou pravou rukou v Bratislavskom chlapčenskom zbore. Vyrástol tu, prostredie a prácu dôverne pozná. Dcéra Ivana študovala hru na harfe a neskôr hudobné manažérstvo na JAMU v Brne. Je mojou skvelou poradkyňou v oblasti marketingu a nateraz je na materskej dovolenke.

Súčasťou Vašej práce je časté cestovanie nielen po Slovensku, ale aj po celom svete. Ako ste fungovali, keď ste mali deti mladšie, kto sa staral o Vaše deti, keď ste boli na cestách, alebo ste sa museli venovať práci?

Počas zahraničných ciest starostlivosť o deti zabezpečoval manžel a moji báječní rodičia, ktorí to zo Záhoria nemali do Bratislavy ďaleko. Syn Gabriel veľmi skoro začal cestovať so zborom a máme more spoločných zážitkov. Čas si bolo treba starostlivo zadeliť.

„Ak to situácia vyžaduje, som prísna, ak je na to príležitosť, často sa smejeme a snažím sa, aby chlapci vnímali naše spoločné štúdium ako zaujímavú zábavu.“

Má podľa Vás rodinné zázemie dôležitú úlohu v budovaní si vlastných snov a cieľov? Viete si predstaviť, že by ste dosiahli toľké úspechy bez rodinného zázemia a podpory?

Rodinné zázemie je podstatné. Keby mi rodičia nevytvorili prajné podmienky a neskôr výdatne nepomáhali s deťmi, pravdepodobne by som nemala šancu pracovať s takým nasadením. Pravdaže je výhodou aj to, že sa všetci – moje deti aj ich partneri – venujeme umeleckým disciplínam. Vieme si poradiť, pomôcť a intenzívne si fandíme navzájom. Úspech každého je úspechom celej rodiny.

Mali ste niekedy v živote krízu, kedy ste v sebe nevedeli nájsť motiváciu na pokračovanie vo Vašej práci?

Našťastie slovo „kríza“ v práci nepoznám. Hudba mi pomohla preniesť sa cez rôzne životné traumy a problémy, takže je mojou oporou, inšpiráciou a relaxom zároveň.

Naučila Vás niečo Vaša práca? Naučili Vás niečo chlapci vo Vašom zbore?

Pravdaže. Učíme sa od seba navzájom. Práca ma naučila trpezlivosti, pokore, stále sa učím hľadať „rýchle recepty“ na pohodovú prácu s deťmi, správne uchopenie problémov, návody na správnu interpretáciu, najmä však precítenie radosti z hudby, zo spevu.

„Rodinné zázemie je podstatné. Keby mi rodičia nevytvorili prajné podmienky a neskôr výdatne nepomáhali s deťmi, pravdepodobne by som nemala šancu pracovať s takým nasadením. “

Čo máte na Vašej práci najradšej?

Objavovanie. Štúdium nových kompozícií, ktoré ešte nikto nespieval (premiéry), spoluprácu s orchestrami, účinkovanie v operách. A pravdaže koncerty, úspech a aplauz. To chlapci rovnako milujú a svojou prácou, prípravou a interpretáciou sa snažíme, aby sme si ho zaslúžili.

Čo by ste poradili ženám, ktoré majú svoj sen, len majú strach realizovať ho?

Aby urobili pre svoj sen všetko – možné aj zdanlivo nemožné. Sny nesmieme iba snívať, musíme ich žiť.

Ako najradšej relaxujete? Kde dopĺňate energiu?

Mám to šťastie, že energiu dopĺňam v práci. Stále ma zaujíma, teší a napĺňa.

Máte nejaké životné motto?

Keď som študovala na VŠMU, občas som sa so svojimi túžbami a víziami zverila môjmu profesorovi Petrovi Hradilovi. A on mi položil otázku:

„Magdaléna, čo pre to robíte?“ Takže ak mám nejaké plány, položím si túto otázku a ona ma ženie vpred. Naozaj – svoje sny treba žiť. Snívanie nestačí!“



Magdaléna je ošperkovaná týmito šperkami:



 

Predchádzajúci rozhovor

Simonastandup komička, scénaristka

Simona

„Vyrastala som hlavne so starými rodičmi a kto ma pozná vie, že mám úchylku na folklór. Starí rodičia z otcovej strany pochádzali z Terchovej a to je po Bratislave druhé miesto, kde cítim, že je srdce doma. Milujem kroje, zvuk fujary a hlinu medzi rukami.“

Nasledujúci rozhovor

Milina Hučkováplus size modelka

Milina Hučková

„Ľudia ešte majú zaužívaný stereotyp, že keď sa povie slovo modelka, musí byť vychudnutá, nejesť, byť dokonalá a krásna. Aj modelky sú len ľudia a nikto nie je dokonalý, aj keď je to tak prezentované.“