Ako iste viete, v marci tohto roka som strávila dosť veľa dní na východnom Slovensku. Ale nebolo to len tento rok, boli to aj roky pred tým. Vždy, keď som prišla na východ, začala som objavovať nové a nové smery a každý z nich ma niekam posunul, častokrát som sa však dostala aj do slepej uličky. Vždy, keď mi v depozitároch múzeí povedali "viac toho žiaľ nemáme" alebo ma starostovia obcí odbili s vetou "v našej dedine kroje nikdy neboli, ja tu žijem už vyše 60 rokov a žiaden kroj si nepamätám" vo mne rástla zvedavosť. Spočiatku som pristupovala k východniarskej téme rovnako ako doposiaľ, išla som na to vizuálne. Lenže po čase som zistila, že tento prístup nikam nevedie. Zmenila som ho a začala som pristupovať k východniarskej téme z pohľadu kultúry. Prvý krát som sa pýtala otázky, ktoré sa netýkali krojov ale kultúry a zrazu sa mi začali otvárať nové a nové dvere. A to povestné "na východe nič nie je" vážení ani zďaleka neplatí. Na východe niečo je a nie je to hocijaké niečo. Je toho toľko, že úzky výber sme museli rozdeliť do štyroch celkov, pretože sa nám to nezmestilo do jednej malej série. Pod projektom "Východná epopeja" nájdete 4 rôzne lokácie z východného Slovenska, z ktorých krojmi sme sa inšpirovali pri tvorbe 4 rôznych limitiek, ktoré vám od septembra až decembra postupne predstavíme. Neviem sa dočkať kedy ich uvidíte.

Petra



Východná epopeja

Hudcovce



Sladká vôňa ruží a pivoniek. Aj taká môže byť transformácia pôvodného ornamentu z kroja z obce Hudcovce do súčasnej formy prostredníctvom šperkov.