Vyberte krajinu
Select a country
SLOVENSKO A ČESKO
(EUR)
INTERNATIONAL
(EUR)
MAGYARORSZÁG
(HUF)
POLSKA
(PLN)
Vyberte krajinu
Select a country
31. January 2021
Nezabudnuteľný príbeh lásky skrýva báseň Andreja Sládkoviča - Marína. Lásky k žene, lásky k životu a k našej krajine. Príbeh lásky medzi Andrejom a Marínou pozná snáď každý z nás. Je v ňom túžba a smútok zároveň. V básni sa ukrýva celý náš život so svojimi vzletmi aj pádmi. Nie je to vymyslený príbeh, Andrej báseň písal roky a tak, ako každý z nás sa za tie roky zmenil, menila sa aj láska k Maríne. Zo začiatku horí túžbou, neskôr preklína moment ich stretnutia, ospevuje krásu a surovosť našej krajiny. Málokto vie, že Andrej venoval Maríne prsteň. A to bol pre mňa moment rozvinúť v šperkoch tému ich naplňujúcej lásky. Prsteň bol v tvare nezábudky a som si istá, že tento motív Andrej nevybral náhodou. Nezábudky, tak ako je zrejmé z ich názvu, sú kvety symbolizujúce nerozlučiteľný cit. Častokrát mládenci aj dievčence darovávali tento kvet svojej láske, aby na nich nezabudla. Len tak, z lásky, aby ich mali neustále na pamäti. Vytvorila som teda moju vlastnú verziu prsteňa s nezábudkou, ktorý Andrej Maríne venoval. O Maríne sa vedelo, že veľmi rada kreslí a to najmä vzory a kvety.
Okrem básne Marína, napísal Andrej Sládkovič aj svojho slávneho Detvana. Celý jeho dej sa odohráva v Podpoľaní. Ukazuje krásu nášho národa a poukazuje na jeho chyby. Pripomína doležitosť zvykov a tradícií.
Pri mojej letnej tour de kroje som sa zastavila v Podpoľaní a v Očovej, aby som si pozrela očovské kroje. Veľmi ma zaujali vyšívané kabáty bohatou výšivkou, ktorá pripomínala kyticu lúčnych kvetov, s púčikmi, srdcami a kvetmi podobnými nezábudkám. Rozhodla som sa, že to by mohol byť ten správny ornament, ktorý by som mohla pri spracovaní témy Maríny vyrobiť. Opatrne som vytvorila prvý prsteň a ostatné šperky si už našli svoju cestu do sveta prostredníctvom mojej fantázie. Šperky som tvorila tak, ako by ich samotná Marína tušom a ceruzkou nakreslila. Je v nich jemnosť, chlad a zároveň láska. Sú to šperky pre všetky Maríny, pretože mnohé z nás sa stotožnia s príbehom, ktorý pred 177 rokmi Marína zažila. Pretože ľudia ani láska sa nemenia, menia sa len kulisy okolo nás. Šperky venované všetkým nezabudnuteľným súčasným Marínam.
Ja sladké túžby, túžby po kráse
spievam peknotou nadšený,
a v tomto duše mojej ohlase
svet môj je celý zavrený;
z výsosti Tatier ona mi svieti,
ona mi z ohňov nebeských letí,
ona mi svety pohýna;
ona mi kýva zo sto životov:
No centrom, živlom, nebom, jednotou
krás mojich moja Marína!
Ty noc vážna, ty noc tichá,
kráľovná ty nebeských snov!
Ty čuješ, keď slávik vzdychá
žalobný žiaľ svojich tónov:
Daj mi byť snom, čo raje tvorí,
byť pokojom, čo strasti borí,
keď tieň tvoj svety otočí!
Tam sa k duši jej nachýlim,
k tým krajinám srdca milým,
keď zastrie blesk hviezdnych očí!
A keď zas svetlo rannej zory
osvieti tvár tú nebeskú,
ja tam budem, kde ľúbosť horí
v hviezdnych očí jasnom blesku.
A potom zlietnem útlym letom
k ľaliových ňadier svetom,
spočiniem na ich dolinách
a hľadieť chcem na tie kryštály,
čo v bleskoch zlatých pozostali
na hviezdnych očú výšinách. —
Možno mi tvojich úst sa odrieknuť,
možno mi ruku nedostať,
možno mi v diaľky žiaľne utieknuť,
možno mi nemilým ostať,
možno mi ústam smädom umierať,
možno mi žialiť v samote,
možno mi život v púšťach zavierať,
možno mi nežiť v živote,
možno mi seba samého zhubiť: —
nemožno mi ťa neľúbiť!
Potom? — Ach, to je Petra svätyňa
v ohradách rimanskej slávy,
velikosť sa v tých stenách vypína,
mramorné vravia postavy!
Tam pred najvyšším posvätným stolom,
okom letiaca k nebeským pólom,
kľačí nadšená dievčina
a na jej čele svätosti dúha —
Ona sa modlí? — Ona sa rúha,
keď kľakne zbožná Marína!
No, nežiadam si tvoje radosti,
bárs aj prekrásne, nevinné,
pre mňa nech trebárs žriedlo sladkosti
zastane, vyschne, vyhynie;
žiadam si ale jednu z radostí,
pravda, tú najprvnejšej veľkosti,
v čase nezmennom požívať:
Radosť tú, večne do tvojich očí,
keď sa z nich radosť nadzemská točí,
s sladkým nadšením sa dívať. —
Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsi svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!
